Ploštička lipová a jej kolónie na stromoch

Extrémne namnožené ploštičky môžu citlivejšie osoby obťažovať svojim obranným zápachom, ktorý vylučujú dospelce aj larvy do okolia pachovými žliazkami. Ploštičky sú veľké 4,7 – 6,0 mm a vyznačujú sa bezfarebnou priesvitnou zadnou časťou polokroviek (membránou). Až do 80. rokov 20. storočia bola ploštička lipová známa len zo západného Stredomoria. Neskôr sa však začala šíriť na sever a na východ. Na Slovensku ju entomológovia stretli po prvý raz v roku 1995.

Dospelý jedinec ploštičky lipovej (Oxycarenus lavaterae). Foto: Marion Metzer, flickr.com.

Ako žije ploštička?

Na Slovensku je táto bzdocha viazaná najmä na lipu malolistú (Tilia cordata), vzácne ju nájdeme aj na iných druhoch líp. Vyskytuje sa na slnkom osvetlených kmeňoch solitérne stojacich stromov, najmä v mestách a ich bezprostrednom okolí, menších obciach alebo alejach, zriedkavejšie vo voľnej krajine. Dospelce (imága) aj larvy (nymfy) cicajú rastlinné šťavy na rôznych častiach líp, pričom uprednostňujú rozvíjajúce sa listy a nezrelé semená. Dospelé a odrastené larvy prezimujú na kmeňoch líp v zhlukoch, ktoré môžu mať niekoľko stoviek až tisícok jedincov. Na jar potom kladú vajíčka do štrbín v kôre. Počas niekoľkých dní sa liahnu nymfy, ktoré sa zdržiavajú v zhlukoch spoločne s dospelými jedincami. Zhluky miznú až na prelome jari a leta, keď sa všetky jedince presunú do korún stromov. Počas leta sa môžu vystriedať dve pohlavné generácie. Od konca augusta opäť ploštičky zliezajú z korún líp a začínajú sa masovo zhlukovať na ich kmeňoch. V našich podmienkach teda prekonáva ploštička celý svoj vývojový cyklus na lipách. Zimujúce zhluky sú najpočetnejšie v mieste vetvenia kmeňa, na hornom konci kmeňa a na spodných partiách najsilnejších konárov. Zvyčajne sa nevyskytujú nižšie ako jeden meter nad zemou, pri vyššej hustote však môžu zostupovať aj nižšie, alebo naopak, môžu vystupovať až do výšky 6 – 10 metrov. Ploštičky vytvárajú zhluky predovšetkým v rôznych prasklinách a štrbinách kôry, kde sú lepšie chránené pred zimou. Jednotlivé agregácie môžu mať 100 až 20 000 jedincov (až 20-35 ploštičiek na cm²). V zhlukoch sa ploštičky vyskytujú aj vo viacerých vrstvách na sebe. Počas júna a júla definitívne opúšťajú stromy, kde prezimovali.

Škodia ploštičky našim lipám?

Čo sa týka škodlivosti ploštičiek lipových, zatiaľ nepozoroval v strednej Európe nikto, že by nejako významne tento druh poškodzoval pestované rastliny. Čisto teoreticky môžu ploštičky oslabovať lipy cicaním na rozvíjajúcich sa listoch, v prípade veľmi silného napadnutia, ale len v kombinácii s ďalšími negatívnymi faktormi (už narušená vitalita dreviny, nevhodné pestovateľské podmienky a podobne). Vzhľadom k tomu, že ploštičky zimujú na povrchu stromu a vzhľadom k jej pôvodnému areálu výskytu, dochádza v priebehu chladnejších zím k vysokým stratám zimujúcich jedincov (pri mínus 15 °C môže zahynúť až 99 % jedincov). Chemická likvidácia insekticídmi prezimujúcich populácií na stromoch v našich podmienkach teda nie je nutná.

V Piešťanoch pracovníci Služieb mesta Piešťany nebudú v súčasnosti nijakým spôsobom likvidovať tento hmyz. Stromy s veľkými kolóniami budú sledované a bude vyhodnocovaná ich prípadná znížená vitalita.

Ako sa zbaviť ploštičky?

Ploštička lipová sa dokáže počas priaznivých rokov extrémne premnožiť. Najlepším spôsobom likvidácie na záhradách je bzdochy zo stromov či iných predmetov povysávať prenosným vysávačom a vrecúško s bzdochami potom spáliť. Používať chemické postreky je v tomto prípade zbytočné. Iným účinným spôsobom je spláchnutie agregácií ploštičiek silným prúdom vody v období prezimovania.

Detail kolónie ploštičiek lipových na lipe v Piešťanoch 8. apríl 2025. Foto: Hana Dupkaničová

Zhluky jedincov na lipe v Piešťanoch 8. apríl 2025. Foto: Hana Dupkaničová

Informácie prevzaté:

Tomáš Čejka - Botanický ústav CBRB SAV, Bratislava, Ján Kollár - Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Keď pršia bzdochy, Blog N: Keď pršia bzdochy — Denník N, 12. novembra 2020

Použitá literatúra:

• Kment P (2010) Blánatka lipová – podivuhodný přírůstek v naší fauně ploštic. Živa 1: 30–31.
• Purkhart A (2020) Ploštička lipová – nový obyvateľ lipy malolistej. Je to škodca alebo neškodný hmyz? Dostupné online: zahrada.sk, 8. apríl.

(Spracovala: Hana Dupkaničová, 08.04.2025)